KREATIVITA

je schopnosť myslieť odlišne

Krása kreativity spočíva v originalite – odhaľovaní stále nových odpovedí na hľadané otázky. Kreatívne myslenie dokáže predvídať a umožní nám vidieť veci, ktoré sme predtým netušili. Kreativita prináša slobodu duši, ktorá nie je zväzovaná myšlienkovými schémami.

Kreatívne myslenie nerieši konvergentné úlohy, ktoré majú jedinú správnu odpoveď. Kreatívne myslenie divergentným prístupom prináša stále nové, alternatívne odpovede.

S kreatívnou mysľou, je život hravejší.

KREATIVITA 
ako komunikačný prostriedok
našej jedinečnosti

 

 

Kreativita v procese autentického vyjadrenia sa funguje ako komunikačný prostriedok podvedomých stavov.
Všetko, čo sa v našom živote udeje, a ako to duševne spracujeme, sa ukladá v našom mozgu a v podvedomí. „Z neurologického pohľadu sa dá povedať, že sme závislí od toho, kde sme doposiaľ boli. Náš mozog sa neustále utvára a opakovane prepája sám seba. A rovnako, ako sú jedinečné naše skúsenosti, je jedinečná aj zložitá a spletitá sieť neurónov nášho mozgu.“ (1)

Ľudský mozog sa nerodí hotový, má úžasnú schopnosť pretvárať sa vplyvom každodenných skúseností. 
Táto pružnosť mozgu je spôsobená prepojením mozgových buniek.
Naša duševná činnosť prebieha v spleti elektrochemických impulzov v mozgu. Pri ich zásadnej zmene sa od základu zmení aj osobnosť (napr. v dôsledku zranení či pri užívaní drog).

„Po narodení sú neuróny v detskom mozgu neprepojené a spojenia sa začnú prudko utvárať počas prvých dvoch rokov života vďaka zmyslovým informáciám. V mozgu novorodenca vznikajú každú sekundu dva bilióny synapsií. V dvoch rokoch veku už je ich viac ako sto biliónov, čo je dvakrát viac ako u dospelého.“ (1)

Pri dozrievaní človeka sa polovica synapsií postupne odpojí. Synapsií je síce menej, ale sú silnejšie.

KREATIVITA 
CESTA DO PODVEDOMIA: 
Pravá hemisféra mozgu

 

 

Už v roku 1968 dokázali výskumy funkcií hemisfér ľudského mozgu psychobiológa Regera W. Sperryho, za ktoré dostal mimochodom Nobelovu cenu, že ľudský mozog používa dva celkom odlišné spôsoby premýšľania a to jeden analytický, verbálny a následný a druhý vizuálny, vnímavý a paralelný.

Túto problematiku výstižne sformuloval aj prominentný vedec a neurochirurg Richard Berglanda: „Máte dva mozgy: ľavý a pravý. Dnes už vedci vedia, že ľavý mozog je verbálny a racionálny – premýšľa sériovo a myšlienky triedi na čísla, písmená a slová. Pravý mozog je nonverbálny a intuitívny – premýšľa vo vzoroch, obrazoch, celých veciach a nerozumie prevodom na čísla, písmená alebo slová.“ (2)

ĽAVÁ hemisféra mozgu je verbálna a racionálna – premýšľa sériovo a myšlienky vníma ako čísla, písmená a slová | PRAVÁ hemisféra mozgu je nonverbálna a intuitívna – premýšľa vo vzoroch, obrazoch, celých veciach a nerozumie prevodom na čísla, písmená alebo slová.

Arteterapia cez autentické tvorenie – vyjadrenie sa, umožňuje prístup k subdominantnej intuitívnej a vizuálnej pravej časti hemisféry. Arteterapetutické úlohy zadávajú mozgu príkazy, pri ktorých musí mozog vypnúť svoju ľavú verbálnu a racionálnu hemisféru a umožnia využitie pravej hemisféry v rovine intuitívnej výpovede.

Cieľom arteterapeutických – kreatívnych cvičení je čo najprirodzenejší vstup do podvedomých stavov, ktoré ukrývajú dôvody konaní, emocionálnych prežívaní a podstatu jedinečnosti.

KREATIVITA 
tvorivá funkcia ega

 

Pojem kreativita je odvodený z latinského slova creatio, čo v preklade znamená tvorenie, presnejšie tvorenie – vytváranie niečoho nového.

Kreativita je prirodzená každému z nás
Dobrým príkladom sú deti, ktoré sú tvorivé, hravé a zvedavé. Otázkou je, v akej miere dokážeme našu kreativitu využívať a či sme ju otvorení vôbec použiť.

Kreativita je funkciou ega, 
dáva životu a práci zmysel, je zdrojom hlbokého uspokojenia, a je tak aj zdrojom pozitívneho sebahodnotenia. (S. Arieti)

Kreativita je schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom
(originalita, nová kombinácia), zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom (flexibilita), vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú (senzitivita), odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nebrať nič ako pevné (premennosť) a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia (nonkonformizmus), ak sa to oplatí, nachádzať niečo nové, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti. (E.Ullrich)

Nové (divergentné – odlišné) myslenie
Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši divergentné úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok.

Funkcia divergentného myslenia a transformačných schopností je rozhodujúca v štádiu generovania nápadov. Divergentné schopnosti v ňom poskytujú dostatok alternatívnych nápadov, transformácie sú základom flexibility pri reštrukturovaní informácií. (Guilford)

Obrazotvornosť – fantázia je duchovná mohutnosť, 
ktorá vytvára zmyslové obrazy telies. Tieto zmyslové obrazy nazývame predstavami. Predstavy znázorňujú veci poznané vonkajšími zmyslami. Obrazotvornosť sa odlišuje od vonkajších zmyslov tým, že z esplán môže vyvolať aj obrazy neprítomných vecí, čoho zmysly nie sú schopné. (Břetislav Kafka)

Mgr.art. Eva Kubáňová, ArtD.

Literatúra:
1. David Eagleman, Mozog: Váš príbeh, ISBN 978-80-566-0214-0, Bratislava: BizBook, 2017, str. 8, 10
2. Richard Bergland, The Fabric of Mind, New York: Viking Penguin, Inc, 1985, str. 1