Pojem kreativita je odvodený z latinského slova creatio,
čo v preklade znamená tvorenie, presnejšie tvorenie – vytváranie niečoho nového.
Kreativita je prirodzená každému z nás.
Príkladom sú deti, ktoré sú tvorivé, hravé a zvedavé. Otázkou je, v akej miere dokážeme našu kreativitu využívať a či sme ju otvorení vôbec použiť.
Kreativita je funkciou ega,
dáva životu a práci zmysel, je zdrojom hlbokého uspokojenia, a je tak aj zdrojom pozitívneho sebahodnotenia. (S. Arieti)
Kreativita je schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom
(originalita, nová kombinácia), zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom (flexibilita), vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú (senzitivita), odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nebrať nič ako pevné (premennosť) a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia (nonkonformizmus), ak sa to oplatí, nachádzať niečo nové, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti. (E.Ullrich)
Nové (divergentné – odlišné) myslenie
Hlavná odlišnosť kreativity ako schopnosti spočíva v odlišnosti myslenia. To znamená, že jedinec rieši divergentné úlohy, ktoré nemajú jedinú správnu odpoveď na rozdiel od konvergentných úloh (napr. v matematike, fyzike), kde je možné uplatniť len jedno východisko, jeden výsledok.
Funkcia divergentného myslenia a transformačných schopností je rozhodujúca v štádiu generovania nápadov.
Divergentné schopnosti v ňom poskytujú dostatok alternatívnych nápadov, transformácie sú základom flexibility pri reštrukturovaní informácií. (Guilford)
Obrazotvornosť – fantázia je duchovná mohutnosť,
ktorá vytvára zmyslové obrazy telies. Tieto zmyslové obrazy nazývame predstavami. Predstavy znázorňujú veci poznané vonkajšími zmyslami. Obrazotvornosť sa odlišuje od vonkajších zmyslov tým, že z esplán môže vyvolať aj obrazy neprítomných vecí, čoho zmysly nie sú schopné. (Břetislav Kafka)
