Je nemožné, aby bolo videnie identické a absolútne. Už v 19. storočí John Constable, zakladateľ anglickej realistickej krajinomaľby povedal, že “umeniu vidieť prírodu sa musí človek učiť takmer rovnako, ako sa musí učiť čítať egyptské hieroglyfy.” Vidieť sa človek musí naučiť
Videnie je psychickou funkciou,
ktorá človeku umožňuje reagovať na svetelné podnety.
Ako oko vidí?
Svetlo je fyzikálna veličina elektromagnetického žiarenia. V mechanizme videnia svetlo vchádza do oka zorníc a láme sa na očnej šošovke, odkiaľ sa obraz premieta na zadnú časť oka – sietnicu. Na sietnici sa tak vytvárajú zmenšené a obrátené obrazy videných predmetov. Lomivosť svetelných paprskov sa môže meniť, pretože očná šošovka je schopná meniť svoje zakrivenie, čím sa zväčšuje alebo zmenšuje ohnisková vzdialenosť a oko sa tak pohybuje pohľadom do diaľky a blízka.
Oko je tritisíc krát citlivejšie ako fotografická emulzia
Oko reaguje na vlnové dĺžky v citlivosti od 400 do 750 milimikronov vlnovej dĺžky, čo je tritisíckrát viac ako je citlivosť fotografickej emulzie. Zorné pole si oko vymedzuje pomocou xovaného bodu, ktorý je obsiahnutý upreným pohľadom. Oči sa neustále pohybujú, menia xačné body a hranicu zorného poľa.
Vidieť veci sa učíme v reálnych súvislostiach
Pokiaľ svoju pozornosť zameriavame na nepodstatné veci, môžeme veci pochopiť nesprávne, keďže to dôležité nám uniklo. No a nie je nič ťažšie, než vidieť realitu takú, aká v skutočnosti je.
“Umenie nás učí vidieť svet.
Pri umeleckom videní zvyčajne vyberáme artefakt z obvyklých súvislostí a asociácií. Kameň sme tak schopný vidieť ako “skutočne kamenný”, keď ho vyberieme zo zvyčajných životných súvislostí, keď ho “ozvláštnime”. K tomuto slúži umenie.” Jiří Kulka | Psychologie umění
Nadstavou videnia je videnie vedecké
Počas vedeckého videnia prebieha pozorovanie na základe vopred jasne postavených otázok, ktoré špecifikujú, čo pozorovať a za akým účelom. Vedecké zdokonalené videnie je psychologicky pripravené, plánované a systematické.
Najvyššou formou videnia, je videnie intuitívne
Intuitívne videnie je nazeranie na svet cez akoby naše tretie oko. Intuitívne rozhodovanie sa o tom, na čo sa práve budem pozerať pramení niekde v podvedomí. Oko okamžite a spontánne reaguje na podnety bez vedomej reflexie a vedomia príčiny tejto akcie. Výhody intuitívneho nazerania na svet sa prejavujú predovšetkým pri adaptácii na nové podmienky, v procese učenia, efektívnom výkone či osobnom raste.
“…. Ľudský intelekt nedospeje k dokonalému videniu objektu pri prvom a priamom pohľade. Priamy pohľad je povrchný a intelektuálne poznanie je preto odkázané na úvahový (diskurzívny) duchovný postup. Intuitívne poznanie je v bežnom rozume veľmi zriedkavé, a preto je vlastne cieľom skutočného postupu. Ľudská inteligencia postupuje od zmyslového pocitu, vnemu, dojmu, predstavy a obrazu ďalej. Tieto časti spája do celku, nevhodné vylučuje, aby si tak z vlastnej schopnosti osvojila svoje poznanie. …” Slovami pána Břetislava Kafaku z knihy Kultúra rozumu a vôle (človek budúcnosti)
