Čím častejšie sa na niečo pozeráme, tým menej to vidíme.
Prečo?
Objekt sa pri pozeraní uloží do vizuálnej pamäti a pri “videní” sa už len načítava. Preto to, čo často vstupuje do života, sa stáva neviditeľným. Už sa na to nepozeráme ako to vyzerá, pretože to vieme. Myseľ skrz oko vie, že to tam je a vie aj to, ako to má vyzerať.
Už to nepotrebujeme opäť prezrieť zrakom, pretože to už poznáme. Tak sa nám napríklad môže stať, že si nevšimneme nový účes na človeku, s ktorým často trávime čas.
O tom, čo uzrieme, rozhoduje myseľ
To, na čo sa pozeráme, je koordinované mysľou. Myseľ rozhoduje o tom, na čo sa bude oko pozerať. Videná scéna, je tak riadená mysľou, ktorá zodpovedá za to, čo sa z periférneho videnia presunie na žltú škvrnu. Vďaka pozornosti sa objekty, či vizuálne impulzy z periférnej oblasti presúvajú do centra pozornosti oka – teda na žltú škvrnu.
Oko funguje ako super inteligentný skener
Oko načítava – pozoruje videnú scénu alebo objekt opakovanými pohybmi očí. Aby v hlave vzikla jedna scéna z videného obrazu, musí myseľ spojiť časový sled pohľadov a použiť to, čo jej je už známe a má to uložené v pamäti. Zaujímavé je, že oko počas pozorovania vykoná viac pohybov –videní, než je možné si zapamätať. Tento pohyb umožňuje oku myseľ. Myseľ, ktorá si dokážeme zaznamenať päť až sedem nesúvisiacich dát bez toho, aby sa museli uložiť do pamäti.
Vizuálna pamäť? Náš externý disk
Vďaka vizuálnej pamäti sa oko dokáže rýchlo orientovať v prostredí. Pomalšia orientácia nastáva, keď je napr. skúsenosť s vizuálnymi podnetmi pre oko nová, pretože bude musieť vykonať viac pohybov, aby dokázalo obsiahnuť celú scénu.
Nedajme sa oklamať tým, na čo sa pozeráme
Po niekoľkodňovom sústavnom nosení okuliarov, ktoré všetko stavajú na hlavu, začneme vnímať svet, napriek týmto okuliarom “vzpriamene”. Keby sme si však dali tieto okuliare dole, všetko by bolo opäť videné obrátene − samozrejme, len po dobu niekoľkých minút. Pokusy s obrátenými okuliarmi naznačujú, že pokiaľ ide o videné, podstatnú úlohu tu hrá skúsenosť.
Pri vnímaní priestoru ide o faktory, ktoré sú čiastočne vrodené a čiastočne pochádzajú zo skúseností. Tak môže byť videnie priestoru považované čiastočne za vrodené a následná lokalizácia v priestore, za získanú skúsenosť.
Osviežme si vizuálnu skúsenosť
Pokúšať sa vidieť veci, osoby či priestor ako po prvý raz, je krásna skúsenosť, pretože ich umožní vidieť akoby nanovo. Len tak sa na niečo, niekoho, či niekam skúmavo zahľadieť, nemusí byť vôbec nuda a nadobudnutý poznatok, môže byť až prekvapujúco inšpiratívny.
