All posts by : eppli eva kubáňová

Čím častejšie sa na niečo pozeráme, tým menej to vidíme.
Prečo?

Objekt sa pri pozeraní uloží do vizuálnej pamäti a pri “videní” sa už len načítava. Preto to, čo často vstupuje do života, sa stáva neviditeľným. Už sa na to nepozeráme ako to vyzerá, pretože to vieme. Myseľ skrz oko vie, že to tam je a vie aj to, ako to má vyzerať.
Už to nepotrebujeme opäť prezrieť zrakom, pretože to už poznáme. Tak sa nám napríklad môže stať, že si nevšimneme nový účes na človeku, s ktorým často trávime čas.

O tom, čo uzrieme, rozhoduje myseľ

To, na čo sa pozeráme, je koordinované mysľou. Myseľ rozhoduje o tom, na čo sa bude oko pozerať. Videná scéna, je tak riadená mysľou, ktorá zodpovedá za to, čo sa z periférneho videnia presunie na žltú škvrnu. Vďaka pozornosti sa objekty, či vizuálne impulzy z periférnej oblasti presúvajú do centra pozornosti oka – teda na žltú škvrnu.

Oko funguje ako super inteligentný skener

Oko načítava – pozoruje videnú scénu alebo objekt opakovanými pohybmi očí. Aby v hlave vzikla jedna scéna z videného obrazu, musí myseľ spojiť časový sled pohľadov a použiť to, čo jej je už známe a má to uložené v pamäti. Zaujímavé je, že oko počas pozorovania vykoná viac pohybov –videní, než je možné si zapamätať. Tento pohyb umožňuje oku myseľ. Myseľ, ktorá si dokážeme zaznamenať päť až sedem nesúvisiacich dát bez toho, aby sa museli uložiť do pamäti.

Vizuálna pamäť? Náš externý disk

Vďaka vizuálnej pamäti sa oko dokáže rýchlo orientovať v prostredí. Pomalšia orientácia nastáva, keď je napr. skúsenosť s vizuálnymi podnetmi pre oko nová, pretože bude musieť vykonať viac pohybov, aby dokázalo obsiahnuť celú scénu.

Nedajme sa oklamať tým, na čo sa pozeráme

Po niekoľkodňovom sústavnom nosení okuliarov, ktoré všetko stavajú na hlavu, začneme vnímať svet, napriek týmto okuliarom “vzpriamene”. Keby sme si však dali tieto okuliare dole, všetko by bolo opäť videné obrátene − samozrejme, len po dobu niekoľkých minút. Pokusy s obrátenými okuliarmi naznačujú, že pokiaľ ide o videné, podstatnú úlohu tu hrá skúsenosť. 

Pri vnímaní priestoru ide o faktory, ktoré sú čiastočne vrodené a čiastočne pochádzajú zo skúseností. Tak môže byť videnie priestoru považované čiastočne za vrodené a následná lokalizácia v priestore, za získanú skúsenosť. 

Osviežme si vizuálnu skúsenosť

Pokúšať sa vidieť veci, osoby či priestor ako po prvý raz, je krásna skúsenosť, pretože ich umožní vidieť akoby nanovo. Len tak sa na niečo, niekoho, či niekam skúmavo zahľadieť, nemusí byť vôbec nuda a nadobudnutý poznatok, môže byť až prekvapujúco inšpiratívny.

Je nemožné, aby bolo videnie identické a absolútne. Už v 19. storočí John Constable, zakladateľ anglickej realistickej krajinomaľby povedal, že “umeniu vidieť prírodu sa musí človek učiť takmer rovnako, ako sa musí učiť čítať egyptské hieroglyfy.”  Vidieť sa človek musí naučiť

Videnie je psychickou funkciou,
ktorá človeku umožňuje reagovať na svetelné podnety.

Ako oko vidí?
Svetlo je fyzikálna veličina elektromagnetického žiarenia. V mechanizme videnia svetlo vchádza do oka zorníc a láme sa na očnej šošovke, odkiaľ sa obraz premieta na zadnú časť oka – sietnicu. Na sietnici sa tak vytvárajú zmenšené a obrátené obrazy videných predmetov. Lomivosť svetelných paprskov sa môže meniť, pretože očná šošovka je schopná meniť svoje zakrivenie, čím sa zväčšuje alebo zmenšuje ohnisková vzdialenosť a oko sa tak pohybuje pohľadom do diaľky a blízka. 

Oko je tritisíc krát citlivejšie ako fotografická emulzia
Oko reaguje na vlnové dĺžky v citlivosti od 400 do 750 milimikronov vlnovej dĺžky, čo je tritisíckrát viac ako je citlivosť fotografickej emulzie. Zorné pole si oko vymedzuje pomocou xovaného bodu, ktorý je obsiahnutý upreným pohľadom. Oči sa neustále pohybujú, menia xačné body a hranicu zorného poľa. 

Vidieť veci sa učíme v reálnych súvislostiach 

Pokiaľ svoju pozornosť zameriavame na nepodstatné veci, môžeme veci pochopiť nesprávne, keďže to dôležité nám uniklo. No a nie je nič ťažšie, než vidieť realitu takú, aká v skutočnosti je. 

“Umenie nás učí vidieť svet. 
Pri umeleckom videní zvyčajne vyberáme artefakt z obvyklých súvislostí a asociácií. Kameň sme tak schopný vidieť ako “skutočne kamenný”, keď ho vyberieme zo zvyčajných životných súvislostí, keď ho “ozvláštnime”. K tomuto slúži umenie.”  Jiří Kulka | Psychologie umění

 Nadstavou videnia je videnie vedecké

Počas vedeckého videnia prebieha pozorovanie na základe vopred jasne postavených otázok, ktoré špecifikujú, čo pozorovať a za akým účelom. Vedecké zdokonalené videnie je psychologicky pripravené, plánované a systematické. 

 Najvyššou formou videnia, je videnie intuitívne 

Intuitívne videnie je nazeranie na svet cez akoby naše tretie oko. Intuitívne rozhodovanie sa o tom, na čo sa práve budem pozerať pramení niekde v podvedomí. Oko okamžite a spontánne reaguje na podnety bez vedomej reflexie a vedomia príčiny tejto akcie. Výhody intuitívneho nazerania na svet sa prejavujú predovšetkým pri adaptácii na nové podmienky, v procese učenia, efektívnom výkone či osobnom raste.  

“…. Ľudský intelekt nedospeje k dokonalému videniu objektu pri prvom a priamom pohľade. Priamy pohľad je povrchný a intelektuálne poznanie je preto odkázané na úvahový (diskurzívny) duchovný postup. Intuitívne poznanie je v bežnom rozume veľmi zriedkavé, a preto je vlastne cieľom skutočného postupu. Ľudská inteligencia postupuje od zmyslového pocitu, vnemu, dojmu, predstavy a obrazu ďalej. Tieto časti spája do celku, nevhodné vylučuje, aby si tak z vlastnej schopnosti osvojila svoje poznanie. …” Slovami pána Břetislava Kafaku z knihy Kultúra rozumu a vôle (človek budúcnosti)